3 chyby, pre ktoré novoročný príhovor prezidenta nenadchol ľudí (A ako sa im vyhnúť)

Už je to viac ako pol roka čo je Andrej Kiska novým prezidentom.

K jeho vymenovaniu neoddeliteľne patrí inauguračný prejav.

A veru, vyšiel mu.

Tak napríklad tu je niekoľko veľmi pozitívnych reakcií na stránke sme.sk:

„Nikdy som si nemyslel, že to o nejakom politickom prejave napíšem, ale skutočne to bol kvalitný prejav.“

„Prejav lepší, ako som očakával. Z hľadiska obsahu, aj z hľadiska jeho odprezentovania. Konečne niečo pozitívne, konečne niečo, na čo môžme byť po rokoch zase raz hrdý.“

„Prejav bol skvelý, po ňom som si zrazu uvedomil, že som hrdý na Slovensko a veľmi ma to teší…“

Niet sa čo čudovať. Prejav to bol naozaj dobrý a každý si z neho môže zobrať niekoľko ponaučení.

Ak sa posunieme od vtedy späť do súčasnosti, na stránke cas.sk si môžete k jeho novoročnému príhovoru prečítať aj takéto názory:

„No nič moc zatiaľ o nič lepšie ako Gašparovič“

alebo

„Príhovor ma nijako neohúril“

Ako je to možné? Čo sa stalo, že z toľkého horúceho nadšenia to zrazu prešlo k chladným ohlasom?

Zopár chýb, ktorým sa dá ľahko vyhnúť.

V skutočnosti bola v prejave aj jedna zásadná chyba, ktorú robia takmer všetci politici. Aj preto pôsobia nedôveryhodne. Na druhej strane Róbert Fico ju takmer nikdy nerobí. Vie, čo zo psychologického hľadiska funguje na publikum. Aj preto sa teší obľube, akú na Slovensku doteraz nikto z politikov nemal.

Čo je to za tajnú ingredienciu? Hneď sa dozviete.

Najprv sa však vráťme späť k novoročnému prejavu pána prezidenta.

Aby to ale nebolo len o chybách, pozrime sa aj na 2 pokročilé techniky z jeho prejavu.

Prečítajte si úvod…

„Niektorí z vás možno ešte sedia pri sviatočnom novoročnom obede. Niekde bol možno bohatší, v niektorých rodinách alebo celých oblastiach bol možno chudobnejší. Ale práve počas sviatkov si najviac uvedomujeme, že to, čo nás robí šťastnými, napĺňa pocitom radosti aj hrdosti, nie je to, koľko a aké vecí máme na stole, ale s kým môžeme za tým stolom sedieť.“

Zbadali ste to?

Ide o sprevádzanie a vedenie, ktoré pochádza z NLP. O čo ide?

V skratke: povedzte 3 tvrdenia s ktorými diváci nemôžu nesúhlasiť a potom vedúce tvrdenie, ktorým chcete ľudí naviesť tam, kam chcete.

Vďaka 3 súhlasným tvrdeniam budú ľudia náchylnejší súhlasiť aj so štvrtým bez ohľadu na pravdivosť.

Prečítajte si úvod ešte raz. Modrým uvidíte 3 sprevádzajúce tvrdenia a červeným vedúce.

(1) Niektorí z vás možno ešte sedia pri sviatočnom novoročnom obede. (2) Niekde bol možno bohatší, (3) v niektorých rodinách alebo celých oblastiach bol možno chudobnejší. Ale práve počas sviatkov si najviac uvedomujeme, že to, čo nás robí šťastnými, napĺňa pocitom radosti aj hrdosti, nie je to, koľko a aké vecí máme na stole, ale s kým môžeme za tým stolom sedieť.

Vidíte to? Kto by nesúhlasil s prvou, druhou či treťou vetou. Preto je si divák v hlave povie trikrát „má pravdu“ a potom „hmm, možno má pravdu aj vo štvrtej.“

Predstavte si, že by vedúca veta bola prvá. Diváci by ju mohli ľahšie napadnúť a neveriť jej, keďže nie každý pokladá za pocit hrdosti a šťastia len to, že môže sedieť za stolom so svojimi blízkymi.

To nás privádza k ďalšej, veľmi prešibanej rečníckej technike. Akej?

Ide o jednoduchú, zato veľmi účinnú techniku kauzálneho zjednoduchšovania.

Funguje nasledovne. Namiesto toho aby ste následok pripísali viacerým javom, pripíšete ho len jednému, na ktorý chcete pútať pozornosť.

V tomto prípade sa pocit radosti spája s ľuďmi, s ktorými pri stole sedíme. Lenže radosť nám spôsobujú aj materiálne veci. Veď si to priznajme. Sme ľudia a máme radi dostatok vecí. Prečo by sme sa mali ukracovať, ak môžeme mať viac. Je to prirodzená ľudská vlastnosť.

Radosť však môžeme mať tiež z práce ktorá nás baví. Lenže realita je taká, že veľa ľudí nie je spokojných vo svojej práci.

Zaujímavé na tom je, že aj keby sa vaša materiálna či finančná situácia nezlepšila ako vám politici sľubujú, toto tvrdenie odvádza pozornosť od ich nesplnených sľubov.

Namiesto toho vyvoláva pocit spokojnosti, pretože máme jeden druhého. A to aj napriek tomu, že spokojný vôbec nemusíme byť.

Je to veľmi dômyslená technika. No používajte ju len na vlastné riziko. Ak stojíte proti človeku, ktorý sa nenechá opiť rožkom, dokáže takýto argument rozniesť na kopytách.

No ak máte pred sebou publikum, ktoré o vašej téme nemá žiadne alebo má len minimálne informácie, táto technika je maximálne účinná.

Teraz prichádzajú na rad chyby.

1. Krkolomné vety

Základné pravidlo dobrého prejavu znie?

Buďte zrozumiteľný.

Základné pravidlo písania prejavov znie?

Na to bude vedieť odpovedať Michael Flynn. V rokoch 2011 – 2013 bol zástupca hlavného autora prejavov viceprezidenta USA Joea Bidena. Dnes Michael pracuje v spoločnosti West Wing Writers, kde kde píše prejavy pre ľudí z verejného sektora. Na otázku „Čo hľadáte v textároch, keď chcete najať nového,“ odpovedal takto:

„Hľadáme ľudí so silným spisovateľským inštinktom – takých, ktorí poznajú rozdiel medzi písaním na papier a písaním pre ucho.“

Lenže v novoročnom prejave je fakt veľa zložitých viet, pri ktorých vám škrípe v ušiach a na niektorých by ste si možno aj polámali jazyk.

Napríklad:

„Rád by som vám zaprial schopnosť a možnosť, ak niekoho máme radi, povedať mu to dnes.“

Možnosť a schopnosť predsa máme. Stačí zobrať telefón a zavolať. Preto je tá časť zbytočná.

Preto stačí tú vetu skrátiť napríklad takto: „Ak máte niekoho radi, povedzte mu to ešte dnes.

Zmysel je prakticky rovnaký a veta pôsobí stráviteľnejšie.

Iný príklad.

Prečítajte si krátky úryvok z prejavu:

Ak si to okolnosti vyžadujú, dokážeme byť aj prispôsobiví, v tom najlepšom slova zmysle: veľakrát musíme prekonávať prekážky, ktoré inde neexistujú, a darí sa nám dosiahnuť veci, aké by sme nikdy nedokázali bez našej schopnosti prekonať zlé podmienky a byť vynaliezaví.“

A porovnajte to po úprave:

Ak si to nepriaznivé okolnosti vyžadujú, dokážeme ich prekonať. Veľakrát čelíme prekážkam, ktoré inde neexistujú. Aj napriek tomu sa nám darí premôcť ich vďaka našej schopnosti prekonať zlé podmienky a vynaliezavosti.“

Pôvodný odstavec má 41 slov a 268 znakov.

Nový má 31 slov a 217 znakov. Je stručnejší, ľahší na prečítanie aj sa ľahšie počúva. No len niekoho poproste, aby vám tieto dva odstavce prečítal. Rýchlo uvidíte ten rozdiel.

A pokračujeme. Hneď po predchádzajúcom odstavci nasledujú tieto…

„A rovnako je pravda, že ľudia u nás dokážu uniesť aj veľa námahy a odriekania, ak vieme, že to má zmysel a ak máme cieľ. Či už je to dobrá škola pre svoje deti, slušný život pre naše rodiny, živnosť alebo rodinný podnik, alebo vysnívaný projekt, ktorému veríme, ale nie vždy, a nie ľahko, a nie na prvýkrát sa podarí.

Máme na čom na Slovensku stavať. Rád by som pri príležitosti príchodu nového roka vyslovil úctu a povzbudil všetkých ľudí u nás, ktorí dnes tieto vlastnosti odovzdávajú na prospech svojich rodín, svojej práci a na prospech celého Slovenska. Vďaka nim ľudia u nás vedia tvoriť aj v ťažkých podmienkach, vďaka nim dokážu uspieť vo svete, vďaka nim sa veci hýbu – a Slovensko je nielen krásna, ale aj dynamická životaschopná krajina.

Dalo by sa tu pomeniť veľa, no budeme sa venovať len jednej veci. Prechodu medzi týmito myšlienkami. Aj vy ste si všimli, že tam chýba jasné prepojenie?

Nevieme, prečo máme na čom stavať ani ako to súvisí s predošlou myšlienkou. Ako to napraviť? Stačí povedať dôvod, vďaka ktorému máme na čom stavať. A odkiaľ ho zobrať?

Z vety „A rovnako je pravda, že ľudia u nás dokážu uniesť aj veľa námahy a odriekania, ak vieme, že to má zmysel a ak máme cieľ.“ Toto je dôvod, prečo máme na čom stavať – obetaví ľudia.

Takže po úprave by to mohlo vyzerať takto:

„A rovnako je pravda, že ľudia u nás dokážu uniesť aj veľa námahy a odriekania, ak vieme, že to má zmysel a ak máme cieľ. Či už je to dobrá škola pre svoje deti, slušný život pre naše rodiny, živnosť alebo rodinný podnik, alebo vysnívaný projekt, ktorému veríme, ale nie vždy, a nie ľahko, a nie na prvýkrát sa podarí.

Práve preto, že stále máme na Slovensku obetavých ľudí, máme na čom stavať. Rád by som Vám pri príležitosti príchodu nového roka vyslovil úctu a povzbudil všetkých ľudí u nás, ktorí dnes tieto vlastnosti odovzdávajú na prospech svojich rodín, svojej práci a na prospech celého Slovenska…

Viete, prejav pre ľudí nie je ako čítanie v knihe. V nej sú odseky, takže je hneď jasné, keď pred sebou máte novú myšlienku. Lenže prejav nič také ako odseky nepozná. Preto medzi poslednou vetou predchádzajúcej myšlienky a prvou vetou novej myšlienky musí byť jasné prepojenie.

Pamätajte: Počúvať krkolomné myšlienky bez jasného spojenia nie je pre našu myseľ med lízať.

2. Nesľubujte neuveriteľné

Kedysi v dobách dávnych, táto technika fungovala priam čarovne. Politici mohli sľubovať čokoľvek a ľudia by im uverili čokoľvek. Lenže ako čas plynie, niečo sa stane. Sľuby ostanú nesplnené. A nesplnené sľuby rovná sa zvýšený skepticizmus a obozretnosť voči každému, kto žongluje s nesplniteľnými sľubmi a prázdnymi frázami.

Takže čo sa stane, ak niekto povie takýto sľub? Známa reakcia, ktorú dôverne poznáte: To určite, to ti mám ako veriť? Takých som si už vypočul kopu.

Pozrite sa napríklad na tento úryvok:

„Som tiež presvedčený, že väčšina z nás dobre rozumie, že potrebujeme nielen štát, ktorý stojí na strane ľudí, ale aj štát, ktorý dobre funguje. A to okrem iného znamená, že dokáže rýchlo reagovať a flexibilne povzbudzovať užitočné projekty a dobré myšlienky, ktoré budú Slovensko posúvať ďalej. Slovensko nie je také veľké a bohaté, aby sme si mohli dovoliť nechať nepovšimnuté inovatívne projekty a spoločensky prospešné iniciatívy. Aby aktívni, inovatívni ľudia museli bojovať o pozornosť a priazeň štátnych úradov a inštitúcií namiesto toho, aby boli podporovaní alebo, čo by bolo ešte prospešnejšie, aktívne vyhľadávaní.“

Táto myšlienka je síce pekná. Má však jeden problém. Takto to v reálnom nefunguje a asi ani nikdy nebude. A ľudia si toto inštinktívne uvedomujú alebo veľmi rýchlo zistia, keď začnú podnikať.

Ak majú nápad, môžu nastať dve veci. Buď sa boja realizovať ho, lebo nevedia ako to predať, alebo začnú podnikať, pretože si myslia, že ich nápad je svetový. A čo sa stane? Predaje nie sú tak vysoké, ako by chceli.

V skutočnosti je najväčším problémom podnikateľov nedostatok platiacich zákazníkov.

To čo funguje, ako povedala legenda marketingu, David Ogilvy, je toto: „V modernom svete biznisu je zbytočné byť kreatívny, ak neviete predať to, čo vytvoríte.“

Ľudia nepotrebujú röntgenový zrak, aby videli, že niečo myšlienke z prejavu chýba. Celá myšlienka by bola oveľa viac uveriteľná, ak by k nej doplnil ako to plánuje dosiahnuť.

Preto je myšlienka z prejavu málo uveriteľná. Naráža na tvrdý múr reality v podobe opačných skúseností divákov. To môže znieť trochu komplikovane, ale je to veľmi jednoduché. Ak niekto niečo povie, ale vaša skúsenosť je opačná, prirodzene, nebudete súhlasiť.

Takže kľúčom je čo najviac priblížiť vašu myšlienku skúsenosti diváka.

Vysvetlím vám to na základe niečoho, čo nazývam princíp frfloša.

Takých ľudí isto poznáte. Niečo im poviete a oni vám dajú 100 dôvodov, prečo to nebude fungovať. Keď sa ich spýtate, čo by urobili oni, vlastné riešenie nemajú. Preto sa frfloši netešia veľkej obľube.

No ale ak by dokázali dať aj riešenie… zmenili by sa z frflošov na záchrancov.

Preto nestačí, ak poviete, že situácia je zlá a malo by to byť takto. Treba dať aj konkrétny postup. To urobí z neuveriteľného uveriteľné.

Skúsenosť ľudí je teda taká, že sa neuspokoja s menovaním toho, čo všetko je zle alebo čo chýba. Ako keby to sami nevedeli. Potrebujú cestu, ktorá ich dovedie na vytúžené miesto a musia veriť, že tú cestu zvládnu.

To nás privádza k poslednej chybe…

3. Prílišná abstraktnosť a nekonkrétnosť

Chcete sabotovať svoju dôveryhodnosť? Zaručenie najrýchlejším a najspoľahlivejším spôsobom je hovoriť všeobecne.

Prečo sa politici na Slovensku tešia rekordnej nedôvere? Páchateľ sa volá prílišná abstraktnosť.

Pamätáte si ešte na Michaela Flynna? Okrem toho, že povedal „prejav by mal byť písaný pre uši a nie papier,“ prejav by mal mať ešte niečo.

Na otázku „aké kľúčové vlastnosti by mal mať autor prejavov,“ odpovedal:

Najlepší autori prejavov, s akými som pracoval, majú ucho pre príbeh a oči pre detail. Preto sa niekedy s niekým rozprávame aj niekoľko hodín, len aby sme napísali 20 minútový prejav. Pýtali sme sa riaditeľov spoločností na ich spomienky z detstva a slávnych hudobníkov na ich obľúbené vína. Síce sa to môže zdať, že to nemá zmysel, ale nikdy neviete, čo urobí z dobrého prejavu skvelý.“

Posledná veta by kľudne mohla znieť: Nikdy neviete, aký detail urobí z dobrého prejavu skvelý.

Pozrime sa však na niekoľko úryvkov novoročného prejavu:

„Väčšina ľudí si tiež želá štát, ktorý bude sociálne vnímavý. Ale nie v podobe hesiel a kampaní, ale voči konkrétnym ľuďom, ktorí sa nepriazňou osudu alebo v chorobe ocitnú v neriešiteľnej životnej situácii. Mnohé krajiny – malé, ale aj podstatne väčšie a početnejšie – dokážu zabezpečiť, aby takáto podpora a pomoc bola účinná a adresná – my to musíme dokázať tiež.“

Kde je detail? Kde je niečo konkrétne? Aká pomoc? Adresná voči komu? Aké krajiny to dokážu zabezpečiť? V akej miere?

Alebo iná časť prejavu:

„Minulý rok o takomto čase mohlo vyzerať rovnako nepravdepodobné, že v krátkom čase dôjde k významným zmenám napríklad v súdnictve. Alebo že si ľudia, verejná mienka, vynútia ďalšie zmeny aj v niektorých iných prípadoch.“

Akým zmenám? Kedy k nim došlo? V akých prípadoch? Kedy si verejná mienka niečo vynútila?

Alebo tento úryvok:

„Pre Slovensko je typické, že sme dokázali byť vynaliezaví a kreatívni aj vtedy, keď nám nepriali okolnosti – historické, spoločenské, alebo politické. A som presvedčený, že nám tieto schopnosti zostali – a prejavujú sa aj dnes.“

Ako vynaliezaví? Aké historické okolnosti? Ako sa dnes prejavujú?

V niekoľkých vetách tam mohol opísať úsilie Ľudovíta Štúra alebo menovať slovenských vynálezcov ako Štefan Banič.

Tam kde všeobecné frázy prehrávajú, vyhráva konkrétnosť. Vždy keď politik vysloví všeobecnú frázu, ľudia neveriacky dvíhajú obočie.

Veď posúďte sami.

Na internete som našiel aj takýto názor na prezidentov novoročný prejav.

Predchádzajúceho prezidenta kritizovali, že nepovedal nič konkrétne, čo povedal terajší prezident konkrétne? To isté – nič

Veríte mi, že som ho našiel? Alebo som si ho len vymyslel?

No čo ak by som napísal toto…

Na stránke cas.sk som si prečítal článok o novoročnom prejave prezidenta a v komentároch jeden diskutujúci pridal 2.1. o 12:26 takýto názor:

Predchádzajúceho prezidenta kritizovali, že nepovedal nič konkrétne, čo povedal terajší prezident konkrétne? To isté – nič

Čo sa vám zdá dôveryhodnejšie, prvá alebo druhá možnosť? Ak ste ako väčšina ľudí, tak druhá, pretože je konkrétna a vďaka odkazu na článok si môžete overiť, či ten názor naozaj niekto uverejnil.

Pritom som pridal iba niekoľko drobných detailov.

Keďže sme už pri konci, mám na vás ešte jednu prosbu. Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho so svojimi priateľmi. 

Objavte tipy, ktoré vám neprezradia ani experti
Začnite ZDARMA odoberať praktické tipy a dostanete aj EKNIHU AKO BONUS.