2. najrozšírenejší mýtus o komunikácii zborený. Neplatí vždy, dokonca niekedy je účinnejšie robiť opak

pravda-klamstvoPredtým, ako si prečítate o tom mýte a o tom, čo treba robiť namiesto toho, dovoľte, aby som sa s vami v krátkosti o niečo podelil.

Môj kamarát čítal tento blog a povedal mi, že dávam príliš cenné rady len tak zdarma.

Mal by som si vraj obsah rozdeliť na taký, ktorý budem voľne šíriť (nie až taký dobrý) a potom ten kvalitný (ako tento článok), ktorý budem predávať.

Má úplnú pravdu. Mal by som to urobiť. Lenže na rozdiel od tých, čo to robia len pre peniaze, ja takýto prístup odmietam. Poviem vám prečo. Strávil som 3 roky čítaním všeobecných blogov a kníh, ktoré mi nič nedali. Len nejasné odporúčania, ktoré častokrát nefungovali a bez konkrétnych príkladov. Takže keď som aj chcel niečo prezentovať, nevedel som AKO. Nasledovalo len sklamanie.

A to isté by som mal robiť teraz svojím čitateľom? Ani za svet!

Teraz späť k článku. Čo je tým mýtom?

Sme bombardovaní článkami ako treba byť struční. Ľuďom sa skracuje doba pozornosti. Nemajú čas dlho počúvať. Sú nedočkaví. Chcú všetko okamžite, takže musíme všetko povedať rýchlo.

Vo väčšine prípadov to je pravda. Až pokým…

Občas sa môže stať, že stručnú prezentáciu porazí práve tá dlhšia.

A dnes sa dozviete, ako pomocou dlhšej prezentácie môžete vytvoriť hodnotnejšiu myšlienku v očiach svojho publika. Nielenže im nebude vadiť, že je to dlhšie. Ešte vám za to budú aj vďační. A najlepšia časť? Je to dokázané nielen tvorcami filmových trhákov, ale aj vedou.

A o chvíľu sa o tom všetko dozviete.

 

Ak si myslíte, že ľudia neznášajú čakanie, zamyslite sa ešte raz

 

„Pomaly ďalej zájdeš.“

Aspoň tak hovorí príslovie. A riadia sa ním aj najlepší spisovatelia a scenáristi z Hollywoodu.

„Ako to súvisí s mojou prezentáciou,“ pýtate sa.

To príslovie nijako… ale stratégia, ktorú tí spisovatelia a scenáristi používajú, aby nás priklincovali ku knihám alebo filmom, s vašou prezentáciou maximálne súvisí.

Pamätáte si na film Lovci pokladov s Nicholasom Cageom, v ktorom hľadal poklad templárov?

Na začiatku filmu Nicholas Cage hľadal loď Charlotte, na ktorej sa mal ukrývať samotný poklad alebo ďalšia stopa k tomu pokladu. Tam objavil fajku, na ktorej bola hádanka. Hádanka k čomu? Čo znamenala? To sme sa dozvedeli až o minútu neskôr, pretože ak by sme to vedeli hneď, ako diváci by sme tomu neprikladali veľkú hodnotu. Tým, že to scenáristi oddialili scénou, ako Nicholas Cage premýšľa, nás pripútali k obrazovkám.

A veruže boli sme ochotní čakať, aby sme sa to dozvedeli. Scenáristi to volajú vytvorenie očakávaní resp. napätia. Práve to má za následok, že sme ochotní si počkať, aby sme sa dozvedeli, ako celý príbeh skončí.

Mimochodom celý film je jedno veľké očakávanie. Nájdu ten poklad, nenájdu ten poklad? Ako ho nájdu? Čo je tým pokladom? Všetko nezodpovedané otázky, ktoré nám ako divákom behali po rozume.

A hádajte čo. Práve pre tieto nezodpovedané otázky bolo mnoho ľudí ochotných čakať.

Predstavte si, že by ten poklad našli hneď na tej lodi. Veď by to nebola zábava. Všetko by sa zmenilo. Už by sme nemali dôvod ten film ďalej pozerať a teda čakať, ako celý dopadne.

Prečítajte si predošlý odstavec ešte raz. Skrýva jednu zvláštnosť ľudského správania. Viete akú?

Ľudia si radi počkajú, ak majú na čo čakať.

Pod čo rozumejte niečo, čo sa chcú veľmi dozvedieť.

Ale chvíľu strpenia. Je tu toho ešte viac.

 

Prečo ľudia s radosťou čakajú na koniec filmu,
v dlhých radách, ak niečo veľmi chcú
a aj si radi vypočujú dlhšiu prezentáciu

 

Samozrejme je to kráčanie po tenkom ľade. Na jednej strane ľudia neznášajú čakanie a na druhej to niekedy urobia radi.

Aký je v tom rozdiel? A ako sa to priamo týka vašej prezentácie?

Na to nám odpovedia dvaja chytrí vedci Ryan W. Buell a Michael I. Norton z Harward Business school.

Ryan a Michael spolu urobili experiment, v ktorom požiadali ľudí, aby si našli let v nasimulovanej webstránke cestovnej spoločnosti.

Avšak ľudí rozdelili do dvoch skupín. Jedna na obrazovke videla len lištu celkového priebehu predtým, ako sa im tie lety zobrazili. Druhá skupina mohla vidieť celý priebeh prehliadania aeroliniek a dostupných letov.

Ktorá z týchto dvoch možností dostala vyššie ohodnotenie?

Tá druhá samozrejme. Potom urobili ešte jeden experiment.

V tom si mal každý účastník zarezervovať rovnakú cestu cez dve rôzne stránky. Obe stránky ponúkali rovnaké výsledky. Jedna stránka ukázala výsledky okamžite, ale neukázala priebeh prezerania letov. Druhá ukázala aj prezeranie dostupných letov trvalo jej to až 60 sekúnd. Čo zistili?

Ľudia čakali celú minútu, ale aj tak väčšina z nich hodnotila lepšie túto možnosť.

Viac si o tom môžeš prečítať tu.

 

Čo to znamená pre vás a ako to môžete využiť?

 

Ľudia zbožňujú, keď ich rozmaznávajú. Prečo asi existuje niečo ako VIP alebo luxusné hotely? Lebo vedia, že ľudí teší rozmaznávanie a obletovanie.

V tom experimente boli ľudia ochotní čakať, pretože vedeli, že to bolo v ich vlastnom záujme.

Ako to funguje vo svete prezentovania?

Predpokladajme, že práve prezentujete pred zástupom ľudí svoju novú myšlienku, ktorá publiku môže pomôcť. Čo myslíte, že by sa stalo, ak by ste im hneď odprezentovali riešenie?

Je to ako s filmom Lovci pokladov a hádanke na fajke? Ak by ste okamžite zistili odpoveď, nebola by to zábava. Podobne keby ste rovno povedali, ako sa k tomu dopracovať, vaša myšlienka by stratila na sile.

Namiesto toho by ste mohli radšej urobiť toto. Najprv opíšte to, čo publikum chce. Potom môžete povedať niečo takéto: „Predtým než si povieme ako na to, je potrebné si vysvetliť, ako to celé funguje. Bude to trvať trochu dlhšie, ale potom budete celý mechanizmus oveľa lepšie chápať. Vďaka tomu budete schopní ľahšie použiť kroky, ktoré si potom vypočujete, a tak môžete skrátiť čas, za ktorý sa dostavia výsledky.“

Myslíte, že by to fungovalo? Ja áno. Stačí si pamätať, že keď chcete nastaviť očakávania, malé zmeny môžu viesť k veľkým výsledkom. Ako napríklad zvýšenie hodnoty vašej myšlienky o 71%.

Pamätajte si: Ľudia radi počkajú, ak vedia, že je to v ich vlastnom záujme.

 

Jeden príklad naviac, aby vaša prezentácia
nabudúce zabodovala

 

Teraz si predstavte, že stojíte pred publikom a chcete im navrhnúť riešenie problému, ktorý ich sužuje. Nebolo by super oslobodiť ich od neho?

Takže namiesto toho, že hneď odprezentujete návrh riešenia, povedzte, že je potrebné vysvetliť príčinu problému a na akom základe ten problém funguje. Ak to bude trvať 6 minút naviac, vysvetlite, prečo to bude trvať 6 minút naviac a prečo je potrebné, aby tých 6 minút počúvali.

Mohlo by to vyzerať asi takto. Opíšte problém, ktorý ich trápi. To sa zíde na vzbudenie emócií. Potom im vysvetlite, prečo je potrebné ísť hlbšie a opísať jeho fungovanie.

Napríklad takto: „Predtým než si povieme riešenie a konkrétne kroky, ktorými sa môžete riadiť, aby ste tomuto problému zakývali na rozlúčku, povieme si o tom, ako tento problém vzniká. Viem, že ste už nedočkaví sa to všetko dozvedieť, ale je vo vašom vlastnom záujme si toto predtým vypočuť. Máme overené, že vďaka tomu naši klienti skrátili dobu vyriešenia tohto problému v priemere o 34%. Ak by sme to preskočili, stratili by ste zbytočne až jednu tretinu svojho času. Takže tých 6 minút naviac pre vás bude v konečnom dôsledku oveľa väčší úžitok.“

 

Aby sme to zhrnuli

 

Je pravda, že ľudia chcú všetko okamžite. No to závisí na okolnostiach.

Ak viete nájsť dôvody, prečo by mali ľudia čakať a je to v ich vlastnom záujme, určite ich využite a povedzte o nich predtým, než im svoju myšlienku poviete. Ako vedci zistili v experimente, vaše návrhy potom budú lepšie hodnotené.

Ak si myslíte, že tento skvelý článok môže pomôcť vašim kamarátom, zdieľajte ho na Facebooku.

A ak ešte neodoberáte články na svoj mail, prihláste sa na odoberanie.

Objavte tipy, ktoré vám neprezradia ani experti
Začnite ZDARMA odoberať praktické tipy a dostanete aj EKNIHU AKO BONUS.